V príspevku sa identifikuje pôvod a podstata kvalitatívnych metód výskumov v informačnej vede. Uvádzajú sa teoretické zdroje kvalitatívnych metód založených na psychologických a sociálnych vedách, najmä fenomenológia, fenomenografia a interpretačné metódy. Prezentuje sa prehľad týchto metód s príkladmi vybraných výskumov z oblasti informačného správania človeka a informačnej gramotnosti. Vysvetľujú sa postupy pri uplatňovaní kvalitatívnych metód, najmä obsahová analýza, interpretácie, meranie postojov. Medzi výhody kvalitatívnych metód patrí holistický pohľad na využívanie informácií a reprezentácie poznania z kognitívneho, afektívneho a sociálneho aspektu. Výhodou je orientácia na kontext informácie, príčiny informačného správania, implicitné poznatky a skúsenosti človeka. Vysvetľujú sa obmedzenia kvalitatívnych metód a možnosti ich prekonávania. Uvádzajú sa príklady z vlastných výskumov orientovaných na relevanciu, informačné správanie doktorandov a informačnú ekológiu. Navrhuje sa prepojenie kvalitatívnych výskumov s modelovaním kreatívnych informačných procesov v informačnom správaní rôznych komunít. Jela SteinerováUniverzita Komenského v BratislaveFilozofická fakultaŠafárikovo nám. č.6BratislavaSlovensko Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia výskumnej úlohy VEGA 1/0066/15 Modelovanie informačného prostredia digitálnej vedy. ; In the paper we identify the origins and nature of qualitative methods of studies in information science. We mention the theoretical sources of qualitative methods based on psychological and social sciences, especially phenomenology, phenomenography and interpretative methods. We present the review of these methods, including selected studies from human information behavior and information literacy. We explain the procedures at applying of qualitative methods, namely the content analyses, interpretations, measuring of attitudes. Benefits of qualitative methods include holistic view on information use and knowledge representations from cognitive, affective and social aspects. ...